reklama

Aký máš sník?

Vyzeralo to na jedno obyčajné horúce letné popoludnie, ale nakoniec z toho bola celkom zaujímavá a nečakaná cesta plná krásnych momentov a chvíľ... Stopom až...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ešte o po 4 som váhal, či ísť na miesto, ktoré ma očarilo už minulý rok. Krupina. Ale o štvrtej už som sa viezol v prvom aute. Fajn debatka o tom, že "viezol ma raz farár a z neho sa potom vykľul biskup, pýtal sa ma, či chodím do kostola..." Usmieval som sa pri pomyslení, že teraz je to presne naopak a prehodili sme aspoň pár slov.

Vo Veľkých Uherciach, malebnej to dedinke som si neďaleko priehrady odložil batoh a gitarku a čakal. ZM. To bol ďalší medzibodík na mojej vysnívanej ceste... Zastavil mi chlapík, debatili sme o horách, život, dobrých či zlých ľuďoch o bicykloch a o mnohom inom. Cesta nám ubiehala a v Zlatých Moravciach mi dal cennú radu na kruháči smerom do centra mesta "pořád rovňe" a tak som sa jej teda držal. Námestie plné života, rozvoniavajúcej kávy a milých i iných ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za kostolom smerom na Levice som si rozložil svoje vecičky a čakal. O chvíľku zastavil malý peugeotík a v ňom sympatická mladá dáma a vzadu za ňou jej dcérka. "Chceš zviezť?" Bol som celkom v šoku a pritakal som. A tak sme sa viezli traja. Malá dcérka s maminou, ktorá počúvala fajn muzičku a ja so vzhľadom bezdomovca a odhodlaním pútnika. Zaviezla ma až do Kozároviec. "Hodila by som ťa až do Levíc, ale ponáhľam sa." Aj tak si kvôli mne nadišla...

"A zahráš nám v aute?" To bola otázka asi o pár minút. A že zahrám, pritakal som. A tak sme sa viezli spolu v aute, chlapi z roboty, s corgoňom a fajn tvrdou muzičkou. "On to vie zahrať." Povedal jeden z nich na margo šoféra a hudby a ta sme sa zakecali o hudbe, kapelách a tak, pohodka. Vyložili ma v Leviciach, presne tam kam by som mal ísť, keby som vedel, že mám, našťastie oni vedeli. Zapálili sme si, popriali si všetko dobré a rozišli sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A už som tam čakal na (snáď) ďalšiu možnosť ísť ďalej. "Čau, volám sa Peťo. Kam chceš ísť?" Ponúkol ma černicami od maminy, zo záhradky, kde si ich bol nazberať. Prehodili sme pár slov o všeličom. Hodil ma do Kmeťoviec a tam som čakal ďalej. A dočkal som sa. Zastavil mi mladý muž, ktorý šiel do práce do Dudiniec, muzikant, takže bolo o čom. Malebný kraj, príjemná debatka, skrátka super vecička.

V Dudinciach na pražiacom poobednom slniečku som si našiel miesto. Do Krupiny už len kúsok... "Chceš zviezť? Nasadni. Volám sa Janka a nikdy som nebrala stopárov, ale pri tebe som cítila, že ťa mám zobrať." Naozaj netuším prečo, lebo vzhľadom so naozaj nepôsobil veľmi prívetivo... Krásna debata s nádhernou ženou, ktorá si veľa odtrpela, ale nestratila sny a nádej, že život má cesty, po ktorých sa predsa len dá stále ísť... Zaviezla ma až do Krupiny, do tohto čarovného stredovekého mestečka s hradbami, krásnym parkom Andreja Sládkoviča, (kde som v parku na lavičke nocoval) a s mnohým iným... Zázrak? Náhoda? Osud? Neviem, každopádne, sen, ktorý sa uskutočnil sa asi nestal náhodou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďakujem Ti.

Róbert Flamík

Róbert Flamík

Bloger 
  • Počet článkov:  553
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík:  Z môjho vnútrarozličné hlasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu