Róbert Flamík
Môžem ísť na spoveď?
Neprekvapila by ma táto otázka, keby mi ju nepoložil v skateparku. Sadol si ku nám a spýtal sa, či môže. Hosťom som tam bol aj ja. Sadol si. A potom prišla táto otázka a po nej jeho príbeh.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Neprekvapila by ma táto otázka, keby mi ju nepoložil v skateparku. Sadol si ku nám a spýtal sa, či môže. Hosťom som tam bol aj ja. Sadol si. A potom prišla táto otázka a po nej jeho príbeh.
Bolo to na veľkonočnú nedeľu podvečer. Prišli s výletu zahrať si ku nám biliard. Ešte z nich žiarila radosť z toho, čo zažili. Pri odchode mala túžbu sa s niečim podeliť...
Dlho som už nepísal a tento zážitok som už mal dávnejšie, bol veľmi silný a zanechal vo mne stopu bolesti, ale hlavne nádeje, s ktorou by som sa vami veľmi rád podelil a verím, že môže priniesť pekné obohatenie.
Včera sme mali tú možnosť a dar byť súčasťou niečoho nesmierne veľkého. Toho, ako sa jeden muž plný lásky a odvahy stal vzorom pre mnohých... Pár slov o ňom i o tých, ktorí sa tak snažia žiť a nie je ich málo...
Za jedno veľké presvedčenie o tom, že hodnota úcty a náklonnosti, k tým, ktorí trpia a nemôžu ísť za svojim snom... To bol sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Don Titus Zeman, salezián, obetoval svoj život za tých, ktorí potrebovali.
Bolo to cez leto. Mali sme s kapelou PJUR koncert na nádhernom festivale Atmosféra pri Hontianskych Nemcoch v malebnom prostredí medzi vinicami a cestou naspäť naň, keďže sme si stihli odbehnúť do Krupiny sme zažili niečo krásne.
Takto by som nazval tento týždeň, ktorý skončil. Ako spieva Kanye West v piesni Ultralight Beam. Toto sme zažívali, animátori, deti, vlastne všetci na našom pobytovom tábore...
Tieto slová vyslovil muž, ktorý sa už svojej mame a ani otcovi nikdy nevrátil. Zomrel v službe, zomrel tragicky. Zomrel...
V stredu sme mali u nás v pastoračnom centre vzácnych hostí. Ľudí, ktorí si za svoje poslanie zvolili to, že budú pomáhať iným... Pár slov o nich a o tom celom...
Asi občas dostaneme dary, ktoré naozaj najmenej čakáme... Stalo sa mi to dnes, keď mi on, malý tretiak daroval náramok, ktorý sám vyrobil... Pár slov o ňom...
Stretáme sa každý týždeň. Partia šikovných chalanov. Pubertiaci ako vínko. Plní energie, nápadov, bláznovstiev i svojich trápení.. A hĺbky, ktorá dokáže tak veľmi silno zaklopať na srdce...
Silný príbeh. Možno vám tak nepríde, ale pre mňa to znamenalo v danej chvíli veľmi veľa. Mal som z neho zimomriavky... Tak aspoň zopár slov o tom celom...
Bol to jeden z tých pamätných stopov, hoci som vôbec nešiel až tak ďaleko... Tá cesta stála naozaj za to... Aspoň pár slov o tom celom...
Modlitba. V čase dobrom i zlom. Pomoc? Opora? Skúsenosť srdca, ktorá vie pomôcť alebo len ilúzia niečoho, čo si namýšľame? Verím, že skutočnosť... Jedno podelenie sa od môjho dobrého kamaráta, ktorý reálne zažil jej moc...
Tam už si. V to verím. V to, že Láska, ktorú si žil si Ťa prijala Domov, tam kde nieto zákernej choroby ani bolesti, ani zrád... Pár slov pre Teba, milý Tonko...
Šli sme opäť raz stopom. Do Trnavy, na festival Lumen. Ani som to nemal v pláne, ale rozhodli sme sa. Bola to ozaj zaujímavá cesta... Pár slov o nej.
Bola to krásna svadba. Taká, o ktorej prosto viete, že je zázrakom. Že tí dvaja sa tak veľmi ľúbia a sú tu jeden pred druhého, že je to skrátka obrovský kus neba...
Tieto slová sú v jednom žalme. Asi takto by som vystihol naše turné po Východe. Mnoho dobrého a krásneho, hlboko ľudského i Božieho. Pár slov o tom celom.
Možno paradoxne práve dnes na Veľkonočný pondelok idem písať o tom, ako muži plačú, ale nedá sa mi o tom nepísať...
Poznáme sa už dlhšie, ale takúto prosbu ešte na mňa nemal. Bola to tá prosba, ktorá duši dáva pokoj a rozhodnosť. Prosba o spoveď. O zmierenie sa sa Bohom, sebou, ľuďmi okolo seba...